Antonio Valencia porozprával o svojich futbalových začiatkoch v rodnom Ekvádore, ktoré neboli vôbec jednoduché.
Niekdajší univerzálny krídelník Manchestru United si svoju kariéru začal budovať v ekvádorskom tíme El Nacional, aby neskôr odišiel do Európy, kde si ho vyhliadla ´žltá ponorka´ z Villarrealu. Neskôr pôsobil na hosťovaní v Recreative de Huelva, aby si to v roku 2006 nasmeroval do Wiganu Athletic. V drese Wiganu ukázal Valencia svoj potenciál v Premier League, ktorý si všimol aj legendárny Sir Alex Ferguson. V roku 2009 prestúpil za 16 miliónov libier na Old Trafford, aby vyplnil medzeru po odchode hviezdneho Cristiana Ronalda do Realu Madrid.
V United zažil vrchol kariéry, keďže v červenej časti Manchestru pôsobil dlhých 10 rokov. Do United prestúpil ako pravé krídlo, ale neskôr sa úspešne presunul na pozíciu pravého obrancu, kde dominoval vďaka svojej rýchlosti, sile a tvrdej pracovitosti. Ekvádorčan bol známy profesionálnym prístupom a nekonečnou lojalitou ku klubu. S United vyhral dva ligové tituly, FA Cup, Ligový pohár a triumfoval aj v Európskej lige. V sezóne 2019/2020 sa rozhodol pre návrat do Ekvádora, aby s LDU Quito vyhral ekvádorskú ligu a Supercopa Ecuador.
Valencia je v rodnej krajine veľmi rešpektovanou a populárnou osobnosťou, ktorá je symbolom toho, že aj obyčajný chlapec, ktorý vyrastal na okraji pralesa, môže mať veľké sny a dosiahnuť veľké veci. Antonio však musel čeliť mnohým životným skúškam, aby bol považovaný za jedného z najlepších ekvádorských futbalistov v histórii. Valencia si aj v United vybudoval status rešpektovaného hráča a v očiach mnohých fanúšikov je vnímaný ako legenda klubu.
„Utiekol som z domu. Otec zistil, že som preč, až o dva dni neskôr, ale mama a starší brat to vedeli. Nemal som topánky, tak mi brat požičal svoje a aj nejaké oblečenie. Keď som odišiel z domu, bol som rozhodnutý, že sa nevrátim. Bol to môj sen stať sa futbalistom. Predstavte si, že cesta z Lago Agrio do Quita trvala 8 hodín a ja som neustále premýšľal o tom, kde budem bývať, čo budem jesť a ako bude vyzerať tréning,“ zaspomínal Antonio.
„Prišiel som do Quita a zostal som v Tumbacu. Povedal som kamarátovi, že tam zostanem. Môj spoluhráč mal povolenie tam spať, ale ja nie. Spomínam si, že bola veľká zima. Keď som sa pripojil k tímu U-20, konečne mi dali posteľ. Keď nás zobúdzali na raňajky, všetci jedli, ale ja som musel čakať, lebo som ešte nemal riadne povolenie.“
„Zarábal som 55 dolárov, čo bola pre mňa v tom čase neuveriteľná pomoc. Prvá vec, ktorú som urobil bola, že som mame poslal peniaze. Posielal som jej okolo 150 až 200 dolárov. Bola veľmi šťastná a vďačná. Bola to moja pomoc pre domácnosť. Potom sa všetko začalo zlepšovať a ja som sa mohol viac sústrediť na futbal,“ povedal Valencia.
zdroj: World Soccer Talk; foto: manutd.com, X/Manchester United