Sir Alex Ferguson sa pri príležitosti svojho uvedenia do Siene slávy rozsiahlo vyjadril pre Premier League.
Najúspešnejší manažér histórie ligy hovoril o svojej práci v Manchestri United, vrátane zisku 13 titulov s klubom, do ktorého prišiel v roku 1986 a ktorý opustil v roku 2013.
O príchode do United v roku 1986
„V Aberdeene som strávil osem a pol roka, ľudia tam boli fantastickí. Skvelý klub, skvelé mesto. Nastal ale čas na výzvu. Odmietol som Spurs a Arsenal, Wolverhampton Wanderers a dvakrát Rangers. Manchester United bol iný. Predseda klubu sa ma spýtal, či chcem ísť, a ja som povedal: „Áno, chcem. Nikdy som v Anglicku nepracoval, nikdy som tam nebol manažérom, nikdy som v ňom nehral. Myslím si, že už to samo o sebe bolo pre mňa skúškou. Boli na predposlednom mieste ligy a mojím hlavným cieľom bolo vyhrať ligu.“
O príchode Erica Cantonu v roku 1992
„Keď prišiel Eric Cantona, akoby prišiel mesiáš. Hráči ho milovali. Mladíci ho milovali. Jeho prítomnosť, jeho sebavedomie, jeho reč tela. Navždy si budem pamätať, keď debutoval ako náhradník proti Manchestru City po prestávke a urobil šesťmetrovú prihrávku – bola to najlepšia šesťmetrová prihrávka, akú som kedy videl! Veľkí hráči dokážu urobiť jednoduché veci, ktoré zároveň vyzerajú skvele. Premenil faktor sebavedomia a zaslúžene sme vyhrali ligu.“
O trvalom úspechu v Premier League
„Keď sme získali prvý titul v Premier League, otvorilo nám to dvere. Biť sa o tituly je najdôležitejšia vec. Vďaka tomu sú všetci v klube spokojní. Snažili sme sa vyhrať každú sezónu. Boli sme blízko k tomu, aby sme vyhrali ligu každý rok v období 18 rokov. Päťkrát sme boli druhí a ďalší rok sme ju vyhrali.“
O poslednom zisku titulu v sezóne 2012/13 a odchode do dôchodku
„V decembri 2012 som sa rozhodol, že odídem do dôchodku. Vedela to len [moja manželka] Cathy a chlapci. Držali sme to v tajnosti, pretože som chcel vyhrať Premier League a bolo skvelé odísť ako víťaz. Ak mám byť úprimný, podpis zmluvy s [Robinom] van Persiem nám v tej sezóne vyhral ligu svojimi 29 gólmi. Bol fantastický. Bol ťahúňom v ofenzíve a gól, ktorý strelil proti Aston Ville po prihrávke Waynea Rooneyho a vyhral ním ligu… Lepší gól už neuvidíte.“
O svojom vedení a očakávaniach od hráčov
„Vodcovstvo je v podstate schopnosť manažéra vložiť do tímu svoju osobnosť. Zakaždým si obliekajú dres ako hráči United. Hrajú proti tomu, čo od nich očakávam, a to je víťazstvo. Vašou úlohou je poslať fanúšikov domov šťastných. Hráči rozpoznajú lídra, ktorý je pracovitý, disciplinovaný a je to niekto, koho stretávajú a spoznávajú každý deň. Nikdy som sa nezmenil a myslím si, že to je ako líder dôležité. Každý deň vedeli, že som ten istý človek. Komunikácia je naozaj dôležitá a vytvorila silný klub. Hráčom som prejavoval lojalitu a mohli za mnou kedykoľvek prísť a spoľahnúť sa na mňa, ak mali niekedy problémy.“
O jeho angažovanosti vo vzťahu k mladým hráčom
„Pozrel som sa na históriu klubu. Ako Sir Matt Busby vybudoval tím z mladých hráčov a tomu som veril. Urobil som to v St. Mirren, urobil som to v Aberdeene a Manchester United bol pre mňa ideálnym klubom na prestavbu založenú hlavne na mladých hráčoch. Chápem, prečo sa manažéri zaoberajú len prvým tímom. V odvetví výsledkov musíte vyhrávať, aby ste si udržali prácu. Ja som takto neuvažoval. Akadémii sa nedarilo a uvedomil som si, že nemáme dostatok skautov. Čo mi naozaj pomohlo, bol mládežnícky tím Erica Harrisona. Eric bol fantastický tréner, ktorý nielenže vychovával futbalistov, ale robil z nich aj dobré ľudské bytosti. Boli pod ním disciplinovaní a tvrdí v tréningu. Najmä miestni hráči… Viete, dvaja Nevilleovci, Nicky Butt, Paul Scholes, Ryan Giggs a potom David Beckham prišiel z Londýna. Pamätám si, ako som povedal [vtedajšiemu kapitánovi] Bryanovi Robsonovi: „Myslím, že mládežnícky tím by vás mohol poraziť.“ Robbo zúril. Povedal: „Postavte ich proti nám!“ Mali sme zápas a ja som povedal Ericovi [Harrisonovi]: „Dajte ich do dresov United a vybehnite ako tím“. V ten deň na tréningovom ihrisku to bolo peklo. Prvý tím vyhral, ale zápas to bol skvelý. Bolo to fantastické obdobie.“
O vzťahoch v klube
„Keď ste videli šatňu po tom, čo sme strelili góly v posledných minútach, bolo to fantastické. Hráči skáču jeden na druhého, rovnako ako ľudia z vedenia a všetci zamestnanci – niekto skončil aj vo vani! Vďaka tomu to všetko stojí za to. Všetko, čo vo futbale robíte, stojí za to, keď na konci zápasu vidíte takúto šatňu. A povedzme, že v sobotu vyhráme ligový titul alebo pohár, v pondelok to bolo o celom personáli. Hráči im podávali jedlo a šampanské, pretože boli pre mňa rovnako dôležití ako všetci hráči. V tomto smere to bol fantastický klub.“
O konkurencii s Arsenalom a Arsénom Wengerom
„Nepoznal som ho. Predtým bol v Japonsku. Pre [podpredsedu predstavenstva Arsenalu] Davida Deina to bolo veľké rozhodnutie. Bolo to dobré rozhodnutie. Bol úspešným manažérom v Monaku a keď sa pozriete na jeho výsledky, nie ste prekvapení, že dostal prácu v Arsenale. Ale príchod z Japonska ma aj tak vyviedol z miery, pretože si hovorím: „Kto to je?“ Fantasticky zmenil klub. Proti Arsenalu sa hralo ťažko – bol to tím, ktorý sme museli poraziť. Vždy som sa pozeral do spätného zrkadla, aby som videl, kto sa nás chystá dobehnúť.“
O jeho vzťahu s Wengerom na dôchodku
„Máme úžasný vzťah. Je to úžasné, pretože sme sa, samozrejme, nerozprávali [počas manažovania]. On mal svoju prácu, ja som mal svoju. Niet pochýb o tom, že sme obaja chceli vyhrať a obaja sme to ukázali v spôsobe, akým naše tímy hrali zápasy proti sebe. V priebehu rokov, cez stretnutia UEFA vo Švajčiarsku, sme s Arsénom chodili na spoločnú večeru do malej reštaurácie, ktorú dobre pozná. Mám rád jeho spoločnosť. Je to naozaj zaujímavý človek. Ale stále je mojou úlohou vyberať víno!“
zdroj: manutd.com; foto: manutd.com