Pohľadom Diabla: Ako jedna či možno dve osoby dokážu zabezpečiť klubu lepšiu budúcnosť

Na úvod môjho netradičného a subjektívneho „Pohľadu Diabla“ by som chcel pred všetkými čitateľmi úprimne priznať, že som ako fanúšik Manchestru United absolútne vyhorel. Moja radosť či nadšenie zo sledovania United sa vzhľadom na prestupové obdobie, letnú prípravu, predvádzajúce výkony hráčov či (ne)predaj klubu celkom vytratili.

Červeným diablom som už niečo cez 17 rokov, presnejšie od septembra 2006. Za ten čas som videl a zažil mnoho úspechov, ale žiaľ, aj mnoho sklamaní. Častokrát svojim známym, priateľom či rodine opakujem, že mi nevadí, ak môj milovaný klub občas prehrá, je to predsa súčasť tejto úžasnej hry. Čo mi však nesmierne prekáža, je to, akým spôsobom k tomu dôjde. Je mi do plaču, keď vidím, aký prístup väčšina hráčov dokáže mať ku zápasom a ako ich s čistým svedomím môže poväčšine len tak „odchodiť“. Po takomto prehratom a pokazenom dueli je to len o tom, ako využiť sociálne siete na obohranú pesničku v štýle „vrátime sa silnejší“, na konci týždňa zhrabnúť výplatu a potom pokaziť ďalší zápas. Už nejde o profesionálov, ktorým záleží na kariére, úspechoch a radosti z futbalu, ale nebojím sa napísať, že ide v prvom rade o ľudí s vidinou tučného šeku.

Ako som už naznačil, patrím k fanúšikom, ktorí nie sú nadšení z toho, ako dopadol celý (ne)predaj klubu. Naozaj nie. My však tieto veci neovplyvníme a musíme pracovať s tým, čo dostaneme. Ak sa teda za súčasných podmienok na niečo skutočne teším, je to nový športový riaditeľ. Fakt dúfam, že by to mohlo položiť pevné základy pre novú úspešnú éru nášho klubu, ktorá nám prinesie mnoho radosti a potešenia. Verím tomu, že klub na tento post získa človeka, vďaka ktorému dokážu spoločne nastoliť obraz toho, ako chcú, aby klub vyzeral.

Celá zlatá romantická éra Fergusona sa už dávno skončila a doba, keď jeden človek v podstate vybudoval klub a viedol ho ako manažér aj „riaditeľ“, je nenávratne preč. Už niekoľkokrát sa nám totiž ukázalo a potvrdilo, že takéto romantizovanie či vyslovene biznis rozhodnutia nemusia v modernom futbale fungovať. Aspoň teda nie u nás. Ako príklad môžem uviesť angažovanie neskúseného a „nekvalifikovaného“ Oleho Gunnara Solskjaera, ale aj iné podstatné rozhodnutia v podobe vymenovania Eda Woodwarda na post výkonného riaditeľa klubu či dokonca návrat Cristiana Ronalda. Prečo spomínam všetky tieto veci, ktoré sa viac či menej točia okolo toho športového riaditeľa? Pretože bude hlavnou témou tohto článku a skúsim aj naznačiť prečo.

Už 10 rokov sa točíme v nekončiacom bludnom a katastrofálnom kruhu zlých a ešte horších rozhodnutí. Manažéri sa tu striedajú prakticky každé tri roky a všetci majú vždy svoje vlastné predstavy o tom, ako by mal podľa nich vyzerať klub, akým je Manchester United. Každý z nich dostane na úvod od Glazerovcov podporu, ktorá im zabezpečí nákupy hráčov za milióny, no keď s tímom niečo uhrajú, ďalšia podpora je už iba polovičná. Manažéri zrazu nemajú posily, po ktorých túžili, primiešajú sa do toho zranenia a zrazu sa prestáva dariť na ihrisku herne aj výsledkovo. Morálka hráčov či ich výkonnosť každým ďalším duelom len upadá a upadá. Bodku za tým všetkým potom dávajú narodeninové párty Rashfordov, módne prehliadky a iné prestížne akcie Sanchov, Pogbov a ďalších hráčov.

A aký záver z toho vyvodí vedenie? Je ľahšie vyhodiť manažéra ako osem hráčov. Len čo je pravda. S novým manažérom sa totiž v kruhu razom vraciame späť na úvod, kde dostane veľkú podporu vedenia a tých šesť-sedem hráčov počas prvých dvoch rokov vymení aj tak. Opäť máme teda v kresle manažéra, ktorý prichádza s vlastnou víziou a potrebuje čas, aby ju naplnil, no ten však nedostane. Presne takto prešľapujeme na mieste, alebo vykročíme o krok vpred, aby sme následne cúvli o dva naspäť. Veľakrát sme už videli, že reset na ihrisku proste nefunguje a nepomohol nám celkom ani reset vo vedení klubu. Aspoň nie vtedy, keď bol nesprávny. Richard Arnold či John Murtough síce urobili niekoľko pomyselných krokov vpred a určité zlepšenie sme zaznamenať mohli, no i tak je dobré, že končia. Prečo? Pretože je čas prenechať dôležité miesta skúseným ľuďom, ktorí skutočne vedia čo robia.

Nový športový riaditeľ pre mňa predstavuje osobu, ktorá by mohla byť naším spasiteľom. A pokiaľ sa tento post obsadí naozaj dobre, pokojne tak nazvem aj Sira Jamesa Ratcliffa. Ak si skutočne chceme povedať, že projekt, ktorý tu budujeme, má mať nejaký zmysel, potrebujeme si konečne ujasniť to, ako chceme, aby náš klub v modernej dobe futbalu vyzeral. Akú identitu tu chceme na základe našej histórie i vidine budúcnosti vybudovať. Je čas položiť reálne základy, podľa ktorých sa bude ďalej budovať zvyšok našej stavby aj jeho zariadenie-vybavenie.

Dovolím si tvrdiť, že v klube aktuálne nefunguje takmer vôbec nič. Zo športového pohľadu vnímam ešte aj našu akadémiu ako zhluk náhodných celosvetových talentov, ktorí možno hrajú v každej vekovej kategórii podobný štýl futbalu, ale čo sa stane, keď sa dostanú do prvého seniorského tímu? Správne, čaká ich celkom odlišný a často chaotický, zmätený štýl, ktorý tu prevláda zakaždým a je úplne jedno, kto je aktuálne naším manažérom. Nádejné talenty, ktoré sa svetu zväčša predstavia vo veľkom štýle, postupom času celkom upadnú až zapadnú do priemeru-podpriemeru svojich spoluhráčov.

Pozrime sa, prosím, minimálne, na kluby ako je Ajax či Barcelona, ktoré majú tento systém zvládnutý priam bravúrne. Jasné, že ani im sa nedarí nonstop a občas si vyberú slabšie chvíle. Pri pohľade na katalánsky celok by sa dalo popísať mnohé, ale moja pointa sa týka najmä prechodu odchovancov z mládežníckych kategórii do prvého tímu. Respektíve, že tieto kategórie U18 či U21 idú takpovediac ruka v ruke s A-tímom.

Opäť, netvrdím, že sa u nás musí automaticky presadiť desať odchovancov z desiatich, ale aspoň všetci vedia, čo sa od nich v seniorskom futbale očakáva. Práve preto by sme si mali ujasniť a stanoviť, akým štýlom sa chceme prezentovať na ihrisku a na základe toho potom zostavovať aj dané vedenia jednotlivých tímov, aby to bolo oveľa plynulejšie. Odchovanci by mali byť už od začiatku vychovávaní v jasne stanovenom hernom štýle, ktorý v sebe budú mať zakorenený a v podstate si „ich počká“ aj na seniorskom vrchole.

Manažéri prvého tímu by preto mali byť angažovaní na základe klubových predstáv a hoci každý môže byť v niečom trochu iný a mať vlastnú predstavu o tíme, nikdy by v tom nemala byť nejaká extrémna odchýlka, ktorá sa bude biť s predstavami a filozofiou klubu. Viem, že každý manažér by si rád nadiktoval zoznam posíl a potom ich aj získal v krátkom čase do tímu, ale toto sa musí u nás tiež zmeniť. Analýza hráčov by mala byť precíznejšia a dôkladnejšia. Vyhnúť sa hráčom ako Di María, Pogba, Sánchez, Sancho a ďalší, by mala byť naša priorita a (nepísané) pravidlo.

Všetkým musí byť jasné, že ideálne to asi v našom klube v dohľadnej dobe nebude, možno dokonca nikdy. A hoci na tých najvyšších postoch bude sedieť rodina Glazerovcov a Sir James Ratcliffe, ktorí budú robiť dôležité rozhodnutia, stále tam bude tá jedna veľmi dôležitá osoba. Športový riaditeľ. Človek, ktorý bude práve v neposlednom rade spolu/rozhodovať o výbere manažérov a výbere hráčov.

Je ťažké teraz zhodnotiť a napísať či je pre nás Erik ten Hag tým správnym manažérom, keďže u nás pohorelo už mnoho iných veľkých aj malých mien. Žmurknúť očkom môžeme aj na Jürgena Kloppa, Mikela Artetu či Roberta de Zerbiho. Jedno je však isté, a síce, že tá podpora vedenia je spočiatku síce slepo enormná, no potom beznádejne žalostná. Pokiaľ teda Erik vytrvá a dostane sa mu potrebnej podpory od Ratcliffea, ktorý odkúpi/l presne dvadsaťpäť percent klubu a bude zodpovedať za športovú stránku, ako aj novovymenovaného a kvalitného športového riaditeľa, potom verím, že by mohol byť tým správnym mužom na svojej pozícii.

A čo ak nie? Čo ak neuspeje ani nádejný Holanďan? Tak si nájdeme iného manažéra. Viac či menej známeho, ale aspoň budeme vedieť, že bude zapadať do jasných plánov, ktoré bude mať toľko spomínaný športový riaditeľ aj s vedením klubu jasne stanovené. Niekedy to môže pôsobiť ako lotéria či šťastie a náhoda, kde konštelácia hviezd musí byť v správnom poradí v správnom čase, no jedna či možno dve osoby môžu skutočne znamenať lepšie zajtrajšky pre náš klub. Verme preto, že si všetko sadne ako má a táto osoba zmení budúcnosť klubu k lepšiemu.

foto: manutd.com, twitter.com

Notifikácie na nové komentáre
Notify of

Podcast UnitedWay

Expressky

Najnovšie komentáre

Tabuľka PL

Na úvod môjho netradičného a subjektívneho „Pohľadu Diabla“ by som chcel pred všetkými čitateľmi úprimne priznať, že som ako fanúšik Manchestru United absolútne vyhorel. Moja radosť či nadšenie zo sledovania United sa vzhľadom na prestupové obdobie, letnú prípravu, predvádzajúce výkony hráčov či (ne)predaj klubu celkom vytratili.

Červeným diablom som už niečo cez 17 rokov, presnejšie od septembra 2006. Za ten čas som videl a zažil mnoho úspechov, ale žiaľ, aj mnoho sklamaní. Častokrát svojim známym, priateľom či rodine opakujem, že mi nevadí, ak môj milovaný klub občas prehrá, je to predsa súčasť tejto úžasnej hry. Čo mi však nesmierne prekáža, je to, akým spôsobom k tomu dôjde. Je mi do plaču, keď vidím, aký prístup väčšina hráčov dokáže mať ku zápasom a ako ich s čistým svedomím môže poväčšine len tak „odchodiť“. Po takomto prehratom a pokazenom dueli je to len o tom, ako využiť sociálne siete na obohranú pesničku v štýle „vrátime sa silnejší“, na konci týždňa zhrabnúť výplatu a potom pokaziť ďalší zápas. Už nejde o profesionálov, ktorým záleží na kariére, úspechoch a radosti z futbalu, ale nebojím sa napísať, že ide v prvom rade o ľudí s vidinou tučného šeku.

Ako som už naznačil, patrím k fanúšikom, ktorí nie sú nadšení z toho, ako dopadol celý (ne)predaj klubu. Naozaj nie. My však tieto veci neovplyvníme a musíme pracovať s tým, čo dostaneme. Ak sa teda za súčasných podmienok na niečo skutočne teším, je to nový športový riaditeľ. Fakt dúfam, že by to mohlo položiť pevné základy pre novú úspešnú éru nášho klubu, ktorá nám prinesie mnoho radosti a potešenia. Verím tomu, že klub na tento post získa človeka, vďaka ktorému dokážu spoločne nastoliť obraz toho, ako chcú, aby klub vyzeral.

Celá zlatá romantická éra Fergusona sa už dávno skončila a doba, keď jeden človek v podstate vybudoval klub a viedol ho ako manažér aj „riaditeľ“, je nenávratne preč. Už niekoľkokrát sa nám totiž ukázalo a potvrdilo, že takéto romantizovanie či vyslovene biznis rozhodnutia nemusia v modernom futbale fungovať. Aspoň teda nie u nás. Ako príklad môžem uviesť angažovanie neskúseného a „nekvalifikovaného“ Oleho Gunnara Solskjaera, ale aj iné podstatné rozhodnutia v podobe vymenovania Eda Woodwarda na post výkonného riaditeľa klubu či dokonca návrat Cristiana Ronalda. Prečo spomínam všetky tieto veci, ktoré sa viac či menej točia okolo toho športového riaditeľa? Pretože bude hlavnou témou tohto článku a skúsim aj naznačiť prečo.

Už 10 rokov sa točíme v nekončiacom bludnom a katastrofálnom kruhu zlých a ešte horších rozhodnutí. Manažéri sa tu striedajú prakticky každé tri roky a všetci majú vždy svoje vlastné predstavy o tom, ako by mal podľa nich vyzerať klub, akým je Manchester United. Každý z nich dostane na úvod od Glazerovcov podporu, ktorá im zabezpečí nákupy hráčov za milióny, no keď s tímom niečo uhrajú, ďalšia podpora je už iba polovičná. Manažéri zrazu nemajú posily, po ktorých túžili, primiešajú sa do toho zranenia a zrazu sa prestáva dariť na ihrisku herne aj výsledkovo. Morálka hráčov či ich výkonnosť každým ďalším duelom len upadá a upadá. Bodku za tým všetkým potom dávajú narodeninové párty Rashfordov, módne prehliadky a iné prestížne akcie Sanchov, Pogbov a ďalších hráčov.

A aký záver z toho vyvodí vedenie? Je ľahšie vyhodiť manažéra ako osem hráčov. Len čo je pravda. S novým manažérom sa totiž v kruhu razom vraciame späť na úvod, kde dostane veľkú podporu vedenia a tých šesť-sedem hráčov počas prvých dvoch rokov vymení aj tak. Opäť máme teda v kresle manažéra, ktorý prichádza s vlastnou víziou a potrebuje čas, aby ju naplnil, no ten však nedostane. Presne takto prešľapujeme na mieste, alebo vykročíme o krok vpred, aby sme následne cúvli o dva naspäť. Veľakrát sme už videli, že reset na ihrisku proste nefunguje a nepomohol nám celkom ani reset vo vedení klubu. Aspoň nie vtedy, keď bol nesprávny. Richard Arnold či John Murtough síce urobili niekoľko pomyselných krokov vpred a určité zlepšenie sme zaznamenať mohli, no i tak je dobré, že končia. Prečo? Pretože je čas prenechať dôležité miesta skúseným ľuďom, ktorí skutočne vedia čo robia.

Nový športový riaditeľ pre mňa predstavuje osobu, ktorá by mohla byť naším spasiteľom. A pokiaľ sa tento post obsadí naozaj dobre, pokojne tak nazvem aj Sira Jamesa Ratcliffa. Ak si skutočne chceme povedať, že projekt, ktorý tu budujeme, má mať nejaký zmysel, potrebujeme si konečne ujasniť to, ako chceme, aby náš klub v modernej dobe futbalu vyzeral. Akú identitu tu chceme na základe našej histórie i vidine budúcnosti vybudovať. Je čas položiť reálne základy, podľa ktorých sa bude ďalej budovať zvyšok našej stavby aj jeho zariadenie-vybavenie.

Dovolím si tvrdiť, že v klube aktuálne nefunguje takmer vôbec nič. Zo športového pohľadu vnímam ešte aj našu akadémiu ako zhluk náhodných celosvetových talentov, ktorí možno hrajú v každej vekovej kategórii podobný štýl futbalu, ale čo sa stane, keď sa dostanú do prvého seniorského tímu? Správne, čaká ich celkom odlišný a často chaotický, zmätený štýl, ktorý tu prevláda zakaždým a je úplne jedno, kto je aktuálne naším manažérom. Nádejné talenty, ktoré sa svetu zväčša predstavia vo veľkom štýle, postupom času celkom upadnú až zapadnú do priemeru-podpriemeru svojich spoluhráčov.

Pozrime sa, prosím, minimálne, na kluby ako je Ajax či Barcelona, ktoré majú tento systém zvládnutý priam bravúrne. Jasné, že ani im sa nedarí nonstop a občas si vyberú slabšie chvíle. Pri pohľade na katalánsky celok by sa dalo popísať mnohé, ale moja pointa sa týka najmä prechodu odchovancov z mládežníckych kategórii do prvého tímu. Respektíve, že tieto kategórie U18 či U21 idú takpovediac ruka v ruke s A-tímom.

Opäť, netvrdím, že sa u nás musí automaticky presadiť desať odchovancov z desiatich, ale aspoň všetci vedia, čo sa od nich v seniorskom futbale očakáva. Práve preto by sme si mali ujasniť a stanoviť, akým štýlom sa chceme prezentovať na ihrisku a na základe toho potom zostavovať aj dané vedenia jednotlivých tímov, aby to bolo oveľa plynulejšie. Odchovanci by mali byť už od začiatku vychovávaní v jasne stanovenom hernom štýle, ktorý v sebe budú mať zakorenený a v podstate si „ich počká“ aj na seniorskom vrchole.

Manažéri prvého tímu by preto mali byť angažovaní na základe klubových predstáv a hoci každý môže byť v niečom trochu iný a mať vlastnú predstavu o tíme, nikdy by v tom nemala byť nejaká extrémna odchýlka, ktorá sa bude biť s predstavami a filozofiou klubu. Viem, že každý manažér by si rád nadiktoval zoznam posíl a potom ich aj získal v krátkom čase do tímu, ale toto sa musí u nás tiež zmeniť. Analýza hráčov by mala byť precíznejšia a dôkladnejšia. Vyhnúť sa hráčom ako Di María, Pogba, Sánchez, Sancho a ďalší, by mala byť naša priorita a (nepísané) pravidlo.

Všetkým musí byť jasné, že ideálne to asi v našom klube v dohľadnej dobe nebude, možno dokonca nikdy. A hoci na tých najvyšších postoch bude sedieť rodina Glazerovcov a Sir James Ratcliffe, ktorí budú robiť dôležité rozhodnutia, stále tam bude tá jedna veľmi dôležitá osoba. Športový riaditeľ. Človek, ktorý bude práve v neposlednom rade spolu/rozhodovať o výbere manažérov a výbere hráčov.

Je ťažké teraz zhodnotiť a napísať či je pre nás Erik ten Hag tým správnym manažérom, keďže u nás pohorelo už mnoho iných veľkých aj malých mien. Žmurknúť očkom môžeme aj na Jürgena Kloppa, Mikela Artetu či Roberta de Zerbiho. Jedno je však isté, a síce, že tá podpora vedenia je spočiatku síce slepo enormná, no potom beznádejne žalostná. Pokiaľ teda Erik vytrvá a dostane sa mu potrebnej podpory od Ratcliffea, ktorý odkúpi/l presne dvadsaťpäť percent klubu a bude zodpovedať za športovú stránku, ako aj novovymenovaného a kvalitného športového riaditeľa, potom verím, že by mohol byť tým správnym mužom na svojej pozícii.

A čo ak nie? Čo ak neuspeje ani nádejný Holanďan? Tak si nájdeme iného manažéra. Viac či menej známeho, ale aspoň budeme vedieť, že bude zapadať do jasných plánov, ktoré bude mať toľko spomínaný športový riaditeľ aj s vedením klubu jasne stanovené. Niekedy to môže pôsobiť ako lotéria či šťastie a náhoda, kde konštelácia hviezd musí byť v správnom poradí v správnom čase, no jedna či možno dve osoby môžu skutočne znamenať lepšie zajtrajšky pre náš klub. Verme preto, že si všetko sadne ako má a táto osoba zmení budúcnosť klubu k lepšiemu.

foto: manutd.com, twitter.com